Naši kolegovia Honza, Ríša a Tomáš odvádzajú stopercentný výkon ako pri zdokonaľovaní informačného systému QI, tak aj vo svojom voľnom čase. V posledných októbrových dňoch vzlietli k oblakom, zúčastnili sa totiž štvordňového paraglajdingového kurzu. Aký pocit možno zažiť v 600-metrovej výške s krídlom nad hlavou, zistíte prostredníctvom Tomášovho denníka:
Deň I. Slovinský Lijak je vzdialený vzdušnou čiarou asi 20 kilometrov od mora, leží kúsok za talianskymi hranicami. Vďaka svojej polohe ponúka jedinečné možnosti na celoročné lietanie. Preto nás neodradili ani chladné rána, ktoré sú pre túto lokalitu typické (teploty sa pohybovali okolo bodu mrazu), a spoločne s kamarátmi Ríšom a Honzom sme sa po druhýkrát zúčastnili kurzu výškových letov na paraglajdoch. Prvý deň sme prežili v tréningovom duchu – podstupovali sme lety spestrené rôznymi povinnými figúrami, napríklad zrútenie padáka nad hlavou, ktoré sú súčasťou podmienok na získanie pilotného preukazu.
Deň II. Počasie nám nepraje, preto sme sa premiestnili do 150 km vzdialeného miesta s názvom Pieve d’Alpago v Taliansku. Oblasť je výnimočná svojou polohou, ale už nie je určená úplným začiatočníkom. Štartovali sme takmer z vrcholu hrebeňa. Užil som si nádherný let nad jednou z dediniek. Okolo mňa sa dvíhali hory a na hladine jazera sa blyšťalo zapadajúce slnko.
Riaditeľ oddelenia podpory Tomáš Smutný a Honza Hofman z oddelenia podpory na paraglajdingovom kurze
Deň III. Tento deň bol zlomový v mojom vzťahu k paraglajdu. Zafungovala totiž termika, teda stúpavé vzdušné prúdy idúce po svahoch kopcov. Predstavte si, že sa rozbehnete zo stráne asi 600 výškových metrov nad úrovňou krajiny… a potom to príde. Vletíte do stúpavého prúdu. Hodí to s vami zo strany na stranu a začnete sa prudko točiť v 360°, aby ste inak neviditeľný prúd využili. Snažíte sa kopírovať terén. Nohy máte koľkokrát len pár metrov nad stromami a nechýbajú okamihy, keď sa dotknete najvrchnejších vetvičiek. Zrazu sa pred vami otvorí široký výhľad na druhú stranu hôr s pestrofarebnou paletou jesenného lesa, umocnený zasneženými vrcholmi Álp na horizonte. Postupom času opadá strach a začínate si viac všímať všetkých krás. Snažíte sa udržať vo vzduchu čo najdlhšie, učíte sa. Vymýšľate, kam sa zaletieť pozrieť, odhadujete, či vám stačí výška. Po 3 hodinách a 20 minútach od štartu pristávam na zemi úplne zmrznutý, ale v obrovskej eufórii nezabudnuteľného zážitku.
Richard Ondra z vývojového tímu QI
Deň IV. Ďalší deň termika bohužiaľ nefungovala a štandardné zlety z kopca nám už prišli v porovnaní s predošlým dňom ako nuda.
Horám zdar Tom
