Vystúpiť na najvyšší vrch Dauphinských Álp Barre des Écrins a prejsť časť diaľkovej trasy Grande Randonnée 54 objímajúcej masív Écrins – tento cieľ si dali (a v júli aj splnili) naši dvaja kolegovia, riaditeľ oddelenia podpory Tomáš Smutný a Richard Ondra z vývojového tímu. A keďže sú obaja profesionáli vo svojom odbore, vzali so sebou na vrcholky aj informačný systém QI, teda aspoň na vlajke.
Nahliadnuť do horolezeckého denníka, ktorý za sedemčlennú skupinu viedol Tomáš Smutný, teraz môžete aj Vy:
Deň I. Ráno tesne pred desiatou hodinou naberám plnú nádrž a stretávam sa s celým horolezeckým tímom. V neznesiteľných horúčavách sa vyrážame schladiť do Álp. Pred nami je vyše 1 300 km a na konci cesty masív Écrins, najjužnejšia výspa celých Álp s tromi štvortisícovými vrcholmi.
Deň II. Na štyri dni parkujeme v Pré de Madame Carle, balíme veci potrebné na výstup na najvyšší vrch Barre des Écrins, jedlo na 4 dni a vydávame sa v ústrety dobrodružstvu. Nechceme to preháňať s nástupom do vyšších nadmorských výšok hneď prvý deň, a tak stúpame plynule.
Deň III. Ranné ostré slnko ohrieva vzduch v stane až k nezneseniu a núti nás vstať. O chvíľu máme opäť na chrbte ťažké batohy a predierame sa po kľukatej strmej cestičke na ľavej strane morény ľadovca nahor. Po dobrej polhodine prechádza cestička do ľadovca. Sedáky na seba, naviazať sa na lano, čakan do ruky, ťažké pohorky namiesto trekových topánok a všetko sa môže začať. Výška bivaku je okolo 3 300 m n. m. Večerný výhľad je fantastický. Pod nami sa rozprestiera celý ľadovec Blanc, oproti hora Pointe de la Grande Sagne. Zapadajúce slnko zlomovo znižuje teplotu o 30 °C. Tričká zrazu nahrádzajú páperové bundy. Staviame stan a líhame si s budíkom natiahnutým na 3:00.
Deň IV. Vonku je tesne pod nulou a ticho ako v hrobe. Naťahujeme na seba výstroj a jazda sa môže začať. Je taká tma, že by sa dala krájať, len dole pod nami svietia bludičky ďalších horolezcov. O 6:30 pózujeme s vlajkou QI na vrchole Dome de Neige (4015 m n. m.), prvej dnešnej štvortisícovke.
Rýchlo späť do sedla a hurá na ťažšiu časť výstupu. Som prekvapený jeho obtiažnosťou. Hoci bol v literatúre označovaný jednou z najnižších klasifikácií, jeho náročnosť je minimálne o dva stupne inde. O 10:45 stojíme na najvyššom vrchole Dauphinských Álp Barre des Écrins (4 101 m n. m.) a opäť vyťahujeme vlajku s logom QI.
Po ceste späť nás však zastihne nemilé prekvapenie. Nedočkaví francúzski horolezci korunujú svoj výstup zbúraním jediného snehového mosta cez veľkú trhlinu. Obhliadam situáciu – most je naozaj v troskách. Zostáva jediné riešenie. Zlanit cez tzv. „snehovú hrušku“, útvar v tvare kvapky (hrušky) zakopaný hlboko do snehu, ktorý slúži ako jediný núdzový istiaci bod. Cez neho preťahujeme lano a bez problémov sa našťastie dostávame dole.
DEŇ V. – X. Dostávame sa k našim autám. Schádzame do Vallouisse na štart diaľkovej trasy Grande Randonnée 54. Potulky touto známou cestou zakončujeme o päť dní neskôr. Do jej kompletného zdolania nám zostáva ešte 6 etáp, čo by pri súčasnom tempe trvalo asi 4 dni. Najkrajšia z toho, čo sme videli, je najjužnejšie položená časť. Ak by sa niekto z vás rozhodol GR 54 absolvovať, odporúčal by som jeseň (september/október), kedy by mohlo byť na tento výlet ideálne počasie.
Horám zdar Tom